Cyklookruhy

Račiansky okruh vystupuje do vyššie položených malokarpatských lesov a vedie po dobre značkovaných asfaltových lesných cestách. Stredne náročná trasa (predovšetkým pre dlhé stúpanie na Biely kríž) je však nnáročná svojou dĺžkou (15 km) a je najvhodnejšia pre trekingové alebo horské bicykle. Zvýšenú pozornosť pri orientácii si vyžadujú najmä rázcestia. Cyklistický výlet začneme napríklad v Rači na Námestí A. Hlinku, z neho sa vyberieme juhozápadným smerom po Alstrovej ulici. Prejdeme okolo dvoch kostolov a na konci ulice v priamom smere pokračujeme cez vinohrady až na horný okraj Krasňan. Tu odbočíme doprava vydáme sa Peknou cestou po modrej cyklistickej značke. Ulica za poslednými domami pokračuje asfaltovou cestou stúpajúcou okolo záhrad do doliny. Občerstvenie na trase ponúka populárna cyklistická krčma s názvom Šínweg, keďže sme ešte len na začiatku okruhu, pokračujeme v stúpaní ďalej. Asfaltovou lesnou cestou onedlho prídeme do rekreačno-oddychového areálu nad Krasňanmi. Od tohto areálu pokračuje asfaltová cesta ďalej v stúpaní na rázcestie, kde neodbočíme doprava, ale pokračujeme ďalej v stúpaní priamym smerom sledujúc modré cyklistické značky. Čoskoro prídeme na väčšie rázcestie turistických a cyklistických ciest na Peknej ceste známe ako Spariská. Tu sa s našou trasou križuje aj červeno značkovaná Štefánikova magistrála. Odbočíme na ňu doprava a pokračujeme po lesnej asfaltovej ceste označenej aj červenými cyklistickými značkami, až kým neprídeme na ďalšie rázcestie cyklistických a turistických značiek, ktorým je lokalita Vypálenisko. Napredujeme stále v priamom severnom smere a na rázcestí so zelenou turistickou značkou prejdeme okolo prameňa Zbojníčka – kultového miesta stretnutí predovšetkým račianskych turistov. Po osviežení príjemne chladnou vodou z upraveného prameňa sa o chvíľu dostaneme k ďalšiemu oddychovému miestu na trase s názvom Dolný Červený kríž. Odbočíme doľava a po červeno značkovanej asfaltovej lesnej ceste zdoláme plynulé stúpanie. Profil trasy sa mierne zostruje pred horárňou Biely kríž. Na najvyššie položenom mieste základnej trasy využijeme ďalšiu možnosť na oddych v miestnom bufete. Čaká nás už len záverečný úsek trasy smerujúci do Rače a Krasnian v zjazde po asfaltovej ceste so zelenými cyklistickými značkami. Tým, ktorí by na záver trasy chceli zažiť vyššiu hladinu adrenalínu, odporúčame zjazd po novovybudovanom terénnom chodníku označenom ako „trail“ začínajúcom asi 700 m poniže Bieleho kríža v blízkosti našej trasy. Meria 3,2 km a končí nad Račou pri asfaltovej ceste, ktorou sa vraciame do východiskového a cieľového bodu nášho výletu.

Trasa k Štefánikovej mohyle vedie popri Malom Dunaji – rajom rybárov, vodákov či cyklistov, pretože ponúka neopakovateľné scenérie príjemnej a tichej riečnej krajiny len niekoľko kilometrov od hlavného mesta Slovenska.

Malý Dunaj Obľúbenou lokalitou nielen vodákov, ale v ostatnom čase aj (najmä bratislavských) cyklistov je Malý Dunaj, jedno z ramien, o ktorom možno povedať, že sa zachovalo v relatívne pôvodnom stave. Na území Bratislavy vedie pozdĺž nej príjemný asfaltový cyklistický chodník. Náročnosť Ide o nenáročnú trasu bez prevýšenia po príjemných cestách väčšinou s asfaltovým povrchom. Vedie mimo ostatnej cestnej premávky, preto je vhodná pre rodiny s deťmi. V prvej časti sleduje cyklistický chodník smerujúci po brehu Malého Dunaja. V druhej časti cyklistov privedie k Mohyle M. R. Štefánika a do Ivanky pri Dunaji a v poslednej časti ponúka opäť príjemný úsek popri Malom Dunaji. Keďže prechádza aj po cestách s nespevneným povrchom, najvhodnejšou voľbou sú trekingové bicykle. Popri Malom Dunaji k mohyle Hoci najkratšia cesta k Mohyle M. R. Štefánika, nachádzajúcej sa na odľahlom mieste medzi Ivankou pri Dunaji a Letiskom M. R. Štefánika, vedie po značkovanej asfaltovej ceste, ktorá je predĺžením Štefánikovej ulice v Ivanke pri Dunaji, my sa na výlet k mohyle vyberieme od Malého Dunaja. Začneme na malom parkovisku pri bufete Šimani, ktorý sa nachádza neďaleko hlavného toku Dunaja za rafinériou Slovnaft v Podunajských Biskupiciach. Bufet stojí na styku Dunajskej cyklistickej cesty (č. 001) a modro značkovanej cyklotrasy (č. 2001) smerujúcej pozdĺž Malého Dunaja do Vrakune. Vyberieme sa na ňu a čakajú nás prvé kilometre pohodovej jazdy po upravenom cyklistickom chodníku vedúcom po pravom brehu Malého Dunaja. Asi po 1 km prejdeme popod most, po ktorom vedie hlavná cestná komunikácia spájajúca centrum mesta so Slovnaftom. Ďalšie takmer 2 km cyklistický chodník vedie naďalej po pravom brehu, pričom postupne prejdeme popod druhý most spájajúci Podunajské Biskupice s centrom mesta. Asi po 0,5 km sa dostaneme do Vrakune k lávke cez Malý Dunaj. Zostaneme na pravom brehu a pokračujeme takmer 1 km v severovýchodnom smere k ďalšiemu mostu, cez ktorý prejdeme na druhý breh a odbočíme doprava. Ďalší úsek vedie po ľavom brehu Malého Dunaja von z Bratislavy. Prejdeme popod železničný most a smerujeme k Letisku M. R. Štefánika. Asi 0,5 km smerujeme popri oploteniu areálu pristávacích dráh a pri uzamknutej bráne č. 11 odbočíme doľava. Trasa sa od tohto miesta vzďaľuje od Malého Dunaja a naďalej oblúkom smeruje popri oploteniu letiska severozápadným smerom. Asi po 2 km odbočíme po ceste s asfaltovým povrchom prudko doprava a o chvíľu sa ocitneme pri areáli s Mohylou M. R. Štefánika. Je obohnaný zemným valom s pôdorysom v tvare obdĺžnika, ktorý je na dvoch miestach prerušený cestou. Pietne miesto dotvárajú košaté lipy. Po prehliadke nádherného miesta pokračujeme v ceste po zeleno značkovanej cyklotrase (č. 5007) spolu so zelenou turistickou značkou, ktorá nás onedlho privedie k Šúrskemu kanálu. Mostom ponad jeho tok prejdeme do Ivanky pri Dunaji. V Ivanke potom odbočíme doprava k miestnemu štrkovisku s príjemnou reštauráciou. Od jazera nás potom čaká nás úsek po nespevnenej ceste vedúcej okolo jazier Zelená voda I a II. Neskôr sa poľnou cestou dostaneme k Malému Dunaju. Pri ňom odbočíme doprava a po brehu prídeme k Letisku M. R. Štefánika. Cestou známou z úvodu trasy sa vrátime na miesto, kde sme výlet začali.

Kľúčovou súčasťou opevnenia Bratislavy v tridsiatych rokoch 20. storočia, o ktorom sa tvrdí, že ho nemecká armáda nemala šancu prekonať priamym vojenským útokom, boli betónové bunkre. Dnes sú niektoré z nich premenené na múzeá a sú ideálnym miestom na poznávanie histórie Bratislavy na bicykli.

Nenáročný a ľahký cyklistický výlet (z hľadiska prevýšenia i dĺžky) je vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vedie po pohodlných asfaltových cestách bez prevýšenia s kvalitným cyklistickým značením. Cyklistom umožňuje bezpečnú jazdu mimo ostatnej cestnej premávky k dvom najväčším bunkrom, ktoré v roku 1938 osobne navštívil aj ríšsky kancelár Adolf Hitler. Keďže celá trasa smeruje po cestách s asfaltovým povrchom, odporúčame použiť cestné alebo trekingové bicykle. Od Sadu Janka Kráľa Trasa sa začína na dunajskom nábreží pri Sade Janka Kráľa, najstaršom verejnom parku v Európe Po Viedenskej ceste s pruhmi pre cyklistov prejdeme pár metrov západným smerom a pod Mostom SNP odbočíme doľava k areálu výstaviska Incheba Expo. Popri jeho oplotení sa po cyklistickom chodníku zeleno značkovanej cyklotrasy (č. 5009) dostaneme na Einsteinovu ulicu k hlavnému vchodu do areálu, pred ktorým prechádza ponad diaľnicu most pre peších a cyklistov. Prejdeme po ňom, obídeme nákupné stredisko Billa z pravej strany a pokračujeme príjemným cyklistickým chodníkom, ktorý nás privedie k železničnej stanici Bratislava-Petržalka. Opäť nás čaká pohodlný dlhý úsek po novo vybudovanom cyklistickom chodníku pozdĺž celej Kopčianskej ulice, ktorá nás popod diaľnicu vyvedie von z Bratislavy. Menší bunker, maketa hraničného zátarasu a hraničná závora nám pripomenú, že sa nachádzame na mieste bývalej železnej opony. Na neďalekom odpočívadle nás smerové tabule upozornia, že odbočením doprava sa asi po 1 km dostaneme k vojenskému cintorínu a najväčšiemu dvojpodlažnému bunkru v Bratislave s dvoma pancierovými zvonmi. Vedľa bunkra sa nachádza v roku 2010 vkusne zrekonštruovaný vojenský cintorín a pamätník padlých z obdobia prvej svetovej vojny. Po prehliadke pietneho miesta sa vrátime na odpočívadlo a odbočením vpravo pokračujeme po Pressburger Strasse do Kittsee. Na hlavnej ulici odbočíme ku kostolu, za ktorým odbočíme doprava sledujúc značky cyklistickej cesty R1. Ak sa veľmi neponáhľame, v Kittsee by sme nemali vynechať návštevu barokového zámku s prekrásnym parkom. Po príjemnej cyklistickej asfaltovej ceste vedúcej okolo marhuľových sadov prídeme do Bergu na cyklistické odpočívadlo, pri ktorom stojí ďalší nemý svedok druhej svetovej vojny. Je ním veľký betónový blok protitankovej prekážky, ktorú objavili pri výkopových prácach v roku 2008. Bol súčasťou obrannej línie systému tzv. Juhovýchodného valu a po jeho objavení ho inštalovali 700 m od miesta nálezu. Od odpočívadla pokračujeme po cyklisticky značkovanej Pressburger Strasse k bývalému hraničnému priechodu Bratislava – Berg a na dunajskej hrádzi odbočíme doprava. Onedlho uvidíme ďalší vojenský bunker známy pod názvom B-S-4 Lány. Tento dvojpodlažný bunker s dvoma pancierovými zvonmi je len o niečo menší ako predchádzajúci a takisto ho vybudovali v roku 1937. Výzbroj bola podobná a jeho posádku tvorilo 27 vojakov. Bunker je jedným z dvojice objektov premenených na múzeum a nad jeho vchodom je nakreslený lev a nápis ...TAK PRISAHÁME!. V záplavovom území za ním sa v lužnom lese nachádzajú tri ďalšie bunkre, ku ktorým sa možno dostať po nespevnených cestách. Naša základná trasa však pokračuje ďalej po hrádzi popod most Lafranconi. Okolo areálu výstaviska Incheba Expo prejdeme na Viedenskú cestu, kde pri Moste SNP trasu ukončíme.

Návšteva Piešťan nemusí byť len o kúpeľných procedúrach, ale aj o cykloturistických zážitkoch. Kúpeľné mesto Piešťany patrí bezpochyby k „najcyklistickejším“ mestám na Slovensku. Trasa vedie od Mestského parku, cez Kolonádový most povedľa Váhu južným smerom, podobne ako smerujú červené cyklistické značky (002). Najprv prechádzame po Nábreží Ivana Kraska a príjemný cyklistický chodník nás privedie až k rekreačnému areálu Lodenice. Spolu s cyklistickou značkou prejdeme okrajom areálu a povedľa vodného diela Sĺňava pokračujeme južným smerom ďalej po hrádzi. Trasa vedie po západnej hrádzi vodného diela, ktoré vybudovali koncom päťdesiatych rokov 20. storočia. Postupne prejdeme okolo krátkeho náučného chodníka, Rybárskeho domu, od ktorého kúsok sa nachádza hať vodnej elektrárne, po ktorej prídeme na opačnú stranu vodnej nádrže. Pokračujeme ďalej po korune hrádze opačným, severným smerom a po pravej strane sa už dvíha pohorie Považský Inovec. Pod ním sa nachádzajú dedinky Sokolovce a Ratnovce. Onedlho prejdeme okolo vodnolyžiarskeho areálu v Ratnovskej zátoke, ktorý i s neďalekým Vtáčím ostrovom dopĺňajú kolorit vodného diela. Po ďalších troch kilometroch prídeme ku Krajinskému mostu a povedľa Váhu prídeme naspäť ku Kolonádovému mostu. Pokračujeme cez most po cyklistickom chodníku na druhú stranu kanálu, kde nás víta symbol mesta – piešťanský barlolámač.

Turistickými atrakciami Žitného ostrova sú najmä termálne pramene a Dunaj. Ak sa vyberieme za ich spoznávaním na bicykli, máme o zážitok postarané.

Termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi poskytuje návštevníkom možnosť oddychu a rekreácie v letnom i v zimnom období. Na úvod sa vyberieme od termálneho kúpaliska južným smerom a asi po 6 km prídeme na rázcestie, kde odbočíme doprava. Značkovaná cyklotrasa (2110) nás po pár kilometroch privedie do obce Kľúčovec.. Obec často ohrozovali prírodné živly, predovšetkým dunajské povodne v rokoch 1850, 1924 a 1926. Pamätná je povodeň z roku 1954 súvisiaca s pretrhnutím hrádzí na maďarskej strane a z roku 1965, keď po pretrhnutí hrádze medzi obcami Číčov a Kľúčovec voda zaliala veľkú časť Žitného ostrova. Z Kľúčovca sa vyberieme západným smerom do susednej obce Medveďov, ktorá leží neďaleko dunajskej hrádze. Aj jej minulosť je nerozlučne spojená s Dunajom. Rieka sa tu vetvila na množstvo ramien oddelených štrkovými ostrovčekmi a plytčinami. V katastrálnom území obce sa nachádza prírodná rezervácia Opatovské jazierko s vŕbovo-topoľovým lužným lesom a chránenými druhmi rastlín i živočíchov, ku ktorej sa vyberieme po dunajskej hrádzi východným smerom. Nachádzame sa na Dunajskej cyklistickej ceste a čaká nás príjemná a pohodlná jazda po hrádzi s asfaltovým povrchom. Od Opatovského jazierka nás asi po 5 km čaká ďalší mimoriadne zaujímavý prírodný úkaz – národná prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno. Okolo neho vedie náučný chodník a jeho trasa s dĺžkou 6 km a 12 zastávkami nás oboznámi s prírodnými zaujímavosťami tohto pozoruhodného územia. Pri informačnom paneli a odpočívadle tesne pod hrádzou stojí zachovaný komín, ktorý je pamiatkou po bývalej miestnej parnej prečerpávacej stanici. Od odpočívadla nás čakajú ešte asi 2 km jazdy po hrádzi a najbližší ukazovateľ nás upozorní na odbočku do obce Číčov. Po ďalších 2 km nás privíta obec, ktorou najväčšou pozoruhodnosťou je kaštieľ postavený v neskorobarokovom slohu v roku 1776. Koncom 19. storočia ho upravili. Kaštieľ obkolesuje park, ktorý založili v druhej polovici 19. storočia. Pre ochranu cenných exemplárov listnatých a ihličnatých drevín ho vyhlásili za chránený areál. Pred kaštieľom sa nachádza pozoruhodný Park sôch historických osobností. Z Číčova pokračujeme severozápadným smerom po značkovanej cyklotrase (2110) a asi po 4 km prídeme k rázcestiu známemu z úvodu trasy. Odbočíme doprava a onedlho opäť prídeme naspäť do Veľkého Medera.

Cyklotrasa Bošáckou a Melčickou dolinou je okrem malebnej krajiny veľmi pestrá aj viacerými prírodnými a kultúrnohistorickými pamiatkami. Na krátky, ale zaujímavý výlet sa vydáme z obce Zemianske Podhradie. Z autobusovej zastávky pri obchode sa vydáme smerom na juh. Po pravej strane míňame prvú zo zaujímavých pamiatok tejto dediny, ktorou je renesančný kaštieľ zo 17. storočia.. Za kaštieľom, v ktorom sa dnes nachádza Dom sociálnych služieb, je rozľahlý park. Za potokom, cez ktorý sa dostaneme po moste, sa nachádzajú ďalšie miestne zaujímavosti. Pozoruhodným vzhľadom nás určite upúta vzácny empírový kostol zo začiatku 19. storočia. Stavba s kruhovým pôdorysom so stĺporadím po obvode je svojho druhu stredoeurópskym unikátom. Vrátime sa po moste na hlavnú ulicu a vydáme sa po nej smerom na juh. Čoskoro prídeme po značkovanej cyklotrase (020) na dolný koniec Zemianskeho Podhradia, ktoré splynulo so susednou obcou Bošáca (235 m). Prejdeme v miernom klesaní takmer celú obec Bošáca a na jej dolnom konci pri rímskokatolíckom neskorobarokovom Kostole nanebovzatia Panny Márie z roku 1733 odbočí značkovaná cyklotrasa doľava na asfaltovú cestu, ktorá spája Bošácu s Haluzicami. Nie veľmi rušnú komunikáciu využijeme na to, aby sme sa dostali do malej obce Haluzice. Hlavnou obecnou ulicou prídeme až na jej opačný koniec. Na križovatke pri autobusovej zastávke odbočíme doľava a potom hneď doprava. Prašná cesta vedie von z dediny k zrúcanine opevneného románskeho kostola. Vzácna historická pamiatka z 13. storočia upúta nádhernou polohou na okraji lesa. Uprostred zakonzervovaných kamenných hradieb sa nachádzajú obvodové múry lode s gotickými oknami a zvyšok kamennej zvonice. Prašná cesta pokračuje od kostola ďalej do polí smerom na juh. Juhozápadným smerom od nej sa vypína oblý kopec Hájnica, z ktorého je krásny výhľad do doliny Váhu. Nedávno ho ešte umocnili tým, že na ňom postavili novú rozhľadňu. Cestou späť do dediny si všimnime na pravej strane hlbokú dolinu – chránenú pamiatku Haluzickú tiesňavu. Naša trasa pokračuje okolo nej z druhej strany po asfaltovej ceste, ktorou klesneme až do obce Štvrtok. V nej odbočíme doľava a po málo frekventovanej štátnej ceste sa dostaneme cez obec Ivanovce až do osady Melčice, v ktorej odbočíme doľava. Čaká nás dlhé mierne stúpanie Melčickou dolinou po asfaltovej ceste cez Borotovec a Kašarovku a na záver strmšie stúpanie po lesnej ceste s horším povrchom až do Zabudišovej. Prechádzame okolo mimoriadne pôsobivého stromu – hrušky domácej, ktorý sa stal v roku 2015 víťazom ankety Strom roka na Slovensku.

Trasa spája dve mestá – Sereď a Šaľu, na území ktorých sa v minulosti nachádzali vodné hrady. Šintavský vodný hrad vznikol v 12. storočí ako dôležité opevnenie pri brode cez Váh a bol centrom rozľahlého Šintavského panstva. Na mieste stredovekého vodného hradu v prvej polovici 19. storočia postavili klasicistický kaštieľ, ktorý je v zlom technickom stave a čaká na rekonštrukciu. Od neho sa vydáme smerom na Šintavu a takmer počas celého výletu sledujeme značky cyklistickej trasy č. 2207. Zaujímavou technickou pamiatkou je most cez Váh, po ktorom budeme na úvod trasy prechádzať do obce Šintava. Hneď na prvom rázcestí odbočíme vpravo a pokračujeme okolo Kostola sv. Martina, až sa onedlho dostaneme na hrádzu. Po nej prejdeme popod rýchlostnú komunikáciu R1 a ďalej nás budú po pravej strane sprevádzať pohľady na vodnú nádrž Kráľová.

Minieme odbočku do Šoporne a onedlho prídeme k hati vodnej elektrárne a plavebnej komore. Obídeme ju zľava a popri kanáli pokračujeme po poľnej ceste juhovýchodným smerom. Onedlho prídeme do Dlhej nad Váhom a za ňou sa opäť napojíme na hrádzu, ktorá nás privedie do Šale, ležiacej na oboch brehoch Váhu. Prejdeme po moste ponad Váh na druhý breh a ešte pred odbočkou doprava na hrádzu môžeme zavítať do centra mesta, ktorému rovnako ako v Seredi dominuje bývalý vodný hrad. Na jeho základoch neskôr postavili renesančný kaštieľ, v ktorom dnes sídli štátny archív.

Zo Šale trasa pokračuje ďalej severným smerom po západnom brehu Váhu. Prechádzame východným okrajom obce Kráľová nad Váhom, ktorá dala meno aj blízkej vodnej nádrži. Onedlho prídeme k hati vodnej elektrárne a plavebnej komore a pokračujeme po juhozápadnom brehu vodnej nádrže Kráľová. Asfaltový chodník na hrádzi vodnej nádrže nás privedie až do rekreačnej oblasti Kaskády, kde si môžeme oddýchnuť a občerstviť sa. Rekreačná oblasť Kaskády sa so svojím hotelovým zariadením nachádza v malom lesíku len pár metrov od ochrannej hrádze vodnej nádrže Kráľová a ponúka možnosti nielen na bicyklovanie, ale aj na relaxačné prechádzky či inline korčulovanie po ochrannej hrádzi.

Po dostatočnom oddychu pokračujeme po západnej hrádzi až po odbočku do Váhoviec, z ktorých popod rýchlostnú komunikáciu prejdeme povedľa Váhu do Dolnej Stredy. Ak si chceme skrátiť základnú trasu, pokračujeme odtiaľto po asfaltovej hrádzi do Serede k mostu cez Váh. Ak nie, z Dolnej Stredy vyjdeme južným smerom a všímame si značky cyklistického okruhu č. 5211. Vedú popri diaľnici a železničnej trati, ktorú neskôr prekrižujú, podobne ako aj frekventovanú štátnu cestu spájajúcu Sereď so Sencom a s Bratislavou. Neskôr pokračujú po nespevnenej ceste k logistickému centru k Novému Majeru a ponad diaľnicu nás po asfaltovej ceste a cez železničné priecestie trate Sereď – Trnava privedú až do mestskej časti Horný Čepeň. Aj v nej prekrižujeme železničnú trať Sereď – Leopoldov a štátnu cestu spájajúcu Sereď s Hlohovcom a okolo futbalového ihriska prídeme k novovybudovanému cyklochodníku. Vedie po vážskej hrádzi a pohodlnou jazdou po ňom sa onedlho ocitneme vo východiskovom, ako aj v cieľovom bode našej trasy – pri moste cez Váh.

Z námestia pri farskom Kostole sv. Štefana v strede Stupavy prejdeme malou bránou do parku nachádzajúceho sa za barokovým kaštieľom, ktorý slúži ako sociálny ústav. V ďalšom úseku žlto značkovaná cyklotrasa (č. 8015) vedie cez park a smeruje popri Parkhoteli s tenisovými kurtmi postavenými na širokej nive Stupavského potoka. Pri horárni Obora odbočíme doprava na modro značkovanú cyklotrasu (č. 2002) spájajúcu Stupavu s Borinkou a Košariskom. Po pár kilometroch sa dostaneme do Borinky, nad ktorou sa vypínajú zrúcaniny hradu Pajštún. Po asfaltovej ceste pôjdeme smerom na východ, pričom prejdeme celou obcou. Minieme horáreň Úboč a ohybom doliny Stupavského potoka prídeme do Medených Hámrov.

Povyše Medených Hámrov pokračujeme po modro značkovanej cyklistickej trase, ktorá po mierne rozbitej asfaltovej ceste smeruje do krasovej doliny. Jaskyne, vyvieračky a ďalšie krasové útvary sú súčasťou prírodnej rezervácie Strmina. Nad dolným zúžením doliny prejdeme cez kameňolom, v ktorom v minulosti ťažili vápenec pre stupavskú cementáreň. Kameňolom je nečinný, lanovku na prepravu kameňa už demontovali. Nad opusteným kameňolomom sa dolina opäť zužuje. Zúžená je po križovatku asfaltových lesných ciest pri jaskyni Sedmička. Vpravo odbočuje modro značkovaná cyklistická trasa vedúca do Svätého Jura. Odbočíme na ňu a vydáme sa na štvorkilometrové stúpanie na malokarpatský hrebeň. V malom sedle s názvom Salaš odbočíme doprava a po lesnej ceste, ktorá je značkovaná aj ako Greenbike Tour (č. 5003) a ktorou okrem viacerých cyklistických trás vedie aj červená turistická značka Štefánikovej magistrály, prídeme na Biely kríž. Ešte predtým však minieme nevýrazný chodník k prameňu Vydrice. Turisti ho v ostatnom čase upravili a označili tabuľkou. Po pár metroch sa opäť dostaneme na asfaltku, po ktorej onedlho prídeme na lúku pri Bielom kríži – obľúbené oddychové miesto cyklistov i peších turistov.

Z Bieleho kríža nás čaká nádherný zjazd asfaltovou cestou cez Dolný Červený kríž, Vypálenisko, Spariská a lokalitu U Slivu dole Hornou Mlynskou dolinou. Postupne minieme viaceré studničky a popri toku Vydrice neomylne prídeme na Železnú studničku. Po krátkom oddychu na kultovom mieste mnohých Bratislavčanov odbočíme doprava na modro značkovanú cyklotrasu (č. 2007) vedúcu v miernom stúpaní na Kačín, kde sa môžeme občerstviť v bufete Lesanka. Od Kačína pokračujeme severným smerom. Sledujeme červené turistické značky, až prídeme k lokalite Za Kačínom, kde sa sprava pripája modro značkovaná cyklotrasa (č. 2008). Pokračujeme po nej severným smerom popod vrch Sekyl na Malinský vrch. Z neho klesneme na asfaltovú cestu vedúcu okolo Malého Slavína. Odbočíme na ňu doľava a pokračujeme v zjazde modro značkovanou cyklotrasou (č. 2009) smerom na Marianku.

Asi po 1,3 km natrafíme po pravej strane na odbočku zeleno značkovanej cyklotrasy (č. 5003), ktorá nás lesom najprv v stúpaní a neskôr viac v klesaní privedie na Karpatskú ulicu v Stupave. Cyklistické značky nás spoľahlivo dovedú do centra, kde sa Stupavský okruh končí.

Výlet sa začína pri železničnej stanici v Svätom Jure. Po Dukelskej ulici sa dostaneme na hlavnú prejazdovú komunikáciu mestom, odbočíme doprava a vzápätí doľava do Prostrednej ulice. Ulicou, ktorá sa rozširuje do pretiahnutého námestia, sa dostaneme na horný koniec mesta, kde sa nachádza mestská časť Neštich. Od tohto miesta sledujeme modré cyklistické značky (č. 2002). V miernom stúpaní prejdeme okolo jednej z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok Svätého Jura - Farského Kostola sv. Juraja. V neustálom stúpaní vyjdeme z Nešticha. Modré cyklistické značky nás povedú pravou vetvou cyklotrasy k odbočke k zvyškom veľkomoravského hradiska nad Neštichom. Odbočka k hradisku je označená významovými značkami. Po prehliadke hradiska a návrate na základnú trasu vystúpime modro značkovanou asfaltovou cestou k rázcestiu Tri bresty, kde minieme odbočku do Limbachu (z tohto smeru sa vrátime na konci trasy). Pokračujeme v neustálom stúpaní popod Šenkárku a na najbližšom väčšom rázcestí asfaltových lesných ciest zvolíme pravú vetvu. V stúpaní pokračujeme až na malokarpatský hrebeň, kde v lokalite Salaš pretneme cyklistickú a turisticky značkovanú hrebeňovú trasu. Nasleduje príjemný zjazd k smerovníku Pod Horvátkou a ďalšie klesanie k lokalite Sedmička. Odbočením vpravo prídeme do rekreačného strediska Košarisko, ktoré je ideálnym miestom na krátke zastavenie a oddych.

Naša cesta ďalej vedie z Košariska severným smerom a sleduje zelenú turistickú a cyklistickú značku (č. 5003). Smeruje lesnou cestou do doliny Prepadlé, ktorá je významným prírodným fenoménom najmä pre zaujímavé podzemné priestory. Patrí do Borinského krasu a pred niekoľkými rokmi bola miestom zaujímavého pokusu. Jaskyniari zafarbili vodu strácajúcu sa v ponore v doline Prepadlé a čakali, v ktorej vyvieračke v spodnej časti doliny Stupavského potoka sa vráti na povrch. Farebná voda sa však objavila v Limbašskej vyvieračke na opačnej strane pohoria. To znamená, že zafarbená voda z Prepadlého tečie popod žulový masív jaskynnými systémami a puklinami, a tak sa dostane z jednej doliny do druhej.

Aj my pokračujeme v stúpaní dolinou miestami úzkym lesným chodníkom, až prídeme k ohybu doliny. Stúpanie pokračuje po okraji vojenského priestoru na hrebeň Malých Karpát. Ocitneme sa na Kozom chrbte, kde odbočíme doprava. Okrem viacerých cyklistických značiek nás bude sprevádzať aj červená turistická značka Štefánikovej magistrály. Pokračujeme po hrebeni asi 1,4 km pod Hrubý vývoz, kde odbočíme doľava. Po modrej cyklistickej značke (č. 2008) onedlho klesneme do Medvedieho údolia.

Čaká nás dlhý zjazd nespevnenou lesnou cestou do doliny Račieho potoka, popri ktorom pokračujeme takmer na okraj Limbachu. Pred prvými domami odbočíme doprava na žlto značkovanú asfaltovú cestu (č. 8006), po ktorej sa viac stúpaním ako klesaním dostaneme k rázcestiu Tri bresty, kde sme už boli v prvej časti našej cyklistickej túry. Odbočíme doľava. Asfaltová lesná cesta známa z úvodu trasy sa veľkou zákrutou zvažuje na dno hlavnej doliny. Popri chatovej oblasti zídeme do Neštichu, prejdeme centrom Svätého Jura a pri železničnej stanici výlet ukončíme.

Trasa sa začína na petržalskej strane Dunaja pod Mostom SNP. Prvá polovica je súčasťou Dunajskej cyklistickej cesty (č. 001a) vedúcej z Pasova cez Viedeň a Bratislavu do Budapešti. Od areálu výstaviska Incheba Expo sa po Viedenskej ceste s pruhmi pre cyklistov vyberieme východným smerom okolo reštaurácie Leberfinger. Po Viedenskej ceste pokračujeme medzi nábrežím po ľavej strane a Sadom Janka Kráľa po pravej strane. Asi po 0,5 km prídeme ku križovatke pri parkovisku pod Starým mostom a popod neho pokračujeme Klokočovou ulicou a hrádzou popri Dunaji. Po ľavej strane minieme kúpalisko Lido. Hrádza sa postupne mierne zatáča doprava, pričom sleduje prudký ohyb Dunaja pod Bratislavou. Necelých 1 500 m od Starého mosta prejdeme popod Prístavný most. Ďalší úsek je (podobne ako predchádzajúca časť) orientačne nenáročný. Sledujeme hrádzu Dunaja. Po pravej strane minieme areál Ekonomickej univerzity a sídlisko v Petržalke, po ľavej strane uvidíme lužné lesy.
O chvíľu sa dostaneme na juhovýchodný okraj Petržalky k štrkovni a čistiarni odpadových vôd. Pokračujeme po úroveň Rusoviec a onedlho sa dostaneme k Čunovu. Medzitým možno neodoláme lákavým vôňam z bufetov v okolí hrádze. Pokračujeme odbočením z hrádze doľava k zdrži Hrušov, ktorá je z vodohospodárskeho i turistického hľadiska najväčšou atrakciou juhovýchodného zázemia Bratislavy.

Trasa vedie okolo areálu vodných športov (s vodným kanálom a traťami pre vodný slalom a rafting) ku galérii moderného umenia Danubiana vybudovanej na umelom polostrove. Odtiaľto sledujeme pravý breh zdrže a po 14 km prídeme ku kompe pri Vojke nad Dunajom. Premáva každú hodinu, avšak počas prípravy výletu odporúčame overiť si presné časy odchodov. Vďaka kompe sa o pár minút ocitneme na druhom brehu Dunaja a po korune hrádze pokračujeme po druhej vetve Dunajskej cyklistickej cesty (č. 001) severozápadným smerom. Po pravej strane uvidíme Báč a onedlho pri Čilistove minieme osobný prístav. Od Kyselice hrádzu po vonkajšej strane sleduje tzv. odľahčovací kanál. Ponad kanál vedú mostíky, ktoré sú od seba na niektorých miestach pomerne vzdialené. Zísť z trasy na hrádzi do okolitého terénu možno len na týchto miestach.

Približne 12 km od Kyselice trasa prechádza okolo Hamuliakova (vpravo vidieť starobylý románsky kostolík). Pokračujeme po hrádzi, z ktorej onedlho na pravej strane uvidíme lužný les a v pozadí rafinériu Slovnaft. Postupne minieme niekoľko bufetov, až prídeme k športovému prístavu. Asi 1 km za ním pri bufete Šimani odbočíme doľava k Malému Dunaju a po jeho prechode si všímame už len zelené obdĺžnikové tabule Dunajskej cyklistickej cesty, ktorej jednotné značkovanie nám orientačne pomôže v spleti nájazdov na Prístavný most. Po ňom prejdeme na pravý breh Dunaja a trasou známou z úvodu prídeme pod Most SNP.

Cyklistický výlet kopaničiarskym krajom nás zavedie na malebné miesta s krásnymi výhľadmi a kopaničiarskym spôsobom života. Začíname pri Národnom dome na námestí v Brezovej pod Bradlom. V ňom môžeme na úvod navštíviť Pamätnú izbu Dušana Samuela Jurkoviča, ktorá kladie dôraz na jeho vzťah k rodnému kraju a predstavuje najmä jeho vrcholné dielo – Mohylu M. R. Štefánika na Bradle. Na úvod veľkého okruhu nás budú sprevádzať značky cyklotrasy (5302), po ktorých sa vyberieme najskôr na sever k frekventovanejšej štátnej ceste spájajúcej Brezovú pod Bradlom s Myjavou. Na nej odbočíme doprava a po asi 300 m z nej odbočíme doľava na menej frekventovanú cestu a v miernom stúpaní cez viaceré kopanice (Papánkovci, Závodnovci, Batkovci, Horné Chalupy či Rafčíkovci) prídeme až na väčšie rázcestie, kde odbočíme doľava na modro značkovanú cyklotrasu (2202). Po asi 400 m v osade Belanskovci nás čaká odbočka doprava smerom na Myjavu cez Turú Lúku. Po pravej strane budeme mať o chvíľu krátku odbočku ku chránenému stromu Lipa u Belanských.

Prídeme na hlavnú cestu spájajúcu Myjavu so Senicou a kúsok vľavo nájdeme odbočku doprava smerom na Vrbovce. Čaká nás dlhšie stúpanie severným smerom k osade Sukupovci, kde prekrižujeme červeno značkovanú turistickú trasu, nazývanú aj Záhorácka magistrála. Pár metrov predtým však môžeme odbočiť vľavo k malej vyvýšenine Kamenec, z ktorej sa ponúka takmer panoramatický výhľad na Myjavskú pahorkatinu s hradom Branč v pozadí. Z tohto miesta nás čaká takmer trojkilometrový zjazd do Vrboviec, z ktorých pokračujeme juhozápadným smerom a na konci dediny odbočíme doprava smerom na Chvojnicu. Čaká nás stúpanie po ceste až k autobusovej zastávke pri kóte 493 m, kde odbočíme doprava. Od ďalšej autobusovej zastávky nad osadou Hate vidno trávnatý vrch Žalostinú (621 m), ktorý je najvyšším bodom trasy, a od roku 2010 tu stojí aj nová rozhľadňa.

Z trávnatého vrcholu zídeme po výstupovej ceste k asfaltke, odbočíme na nej doprava a čaká nás po nej dlhý zjazd južným smerom cez pretiahnutú obec Chvojnica, až zídeme k štátnej ceste spájajúcej Vrbovce so Sobotišťom. Odbočíme na ňu doprava a po značkovanej cyklotrase (5302) v miernom zjazde prídeme do Sobotišťa, z ktorého pokračujeme prudším stúpaním po štátnej ceste smerom na Myjavu (ak nechceme ísť po ceste, môžeme na tomto úseku využiť modro značkovaný turistický chodník, ktorý nás vyvedie zo Sobotišťa a privedie neskôr po asfaltovej ceste na hrad Branč). Ak pokračujeme po štátnej ceste, po stúpaní nasleduje príjemné, hoci strmé klesanie. V najstrmšom klesaní pri vstupe do Podbranča v časti Majeríčky prudko odbočíme doprava. Odtiaľ nás čaká stúpanie k hradu Branč. Od hradu pokračujeme po značkovanej cyklotrase (5320) východným smerom. Opäť príjemným klesaním a lesom prídeme na málo frekventovanú štátnu cestu v osade Bašnárovci, kde odbočíme doprava. Onedlho po nej prídeme odbočením vľavo do Bukovca, z ktorého nás čaká pohodlná cesta (najskôr viac v stúpaní, neskôr už len v klesaní) až do Brezovej pod Bradlom. Kúsok pred ňou si pri ceste ešte všimneme Pamätník slovenských dobrovoľníkov pripomínajúci boje z roku 1848.

Cykloturistickým východiskom za poznávaním bielokarpatskej bradlovej krajiny je obec Pruské, ktorá sa nachádza na pravom brehu Váhu neďaleko okresného mesta Ilava. Jej prvé kilometre smerujú popri krajskej ceste smerom na Lednické Rovne. Na najbližšej križovatke z nej neodbočíme doľava smerom na Červený Kameň, ale pokračujeme v priamom severovýchodnom smere až do Horoviec. V obci odbočíme doľava a pomalým stúpaním sa dostaneme do Kvašova. Ďalej nás čaká už prudšie stúpanie na malý hrebienok s nádhernou panorámou lednického bradla a potom už len klesanie do Lednice. Okoliu Lednice dominuje Lednické bradlo nachádzajúce sa v nad jednom z jeho brál sa vypína zrúcanina hradu Lednica. Vychádzku na hrad odporúčame začať pri tzv. Katarínkinom prameni, ku ktorému sa vraj kedysi chodil osviežiť aj J. A. Komenský (je tu umiestnená pamätná tabuľa). Od prameňa odbočíme doľava na chodník vedúci mierne do svahu za prameňom. Onedlho sa už ocitneme na malej terase, odkiaľ sa nám ponúka pekný výhľad na Lednicu. Z hradu uvidíme aj ďalšiu prírodnú pamiatku, ktorou sú Lednické skalky.

Po prehliadke všetkých lednických zaujímavostí sa rozlúčime s obcou a na jej južnom okraji odbočíme na málo frekventovanú asfaltovú cestu smerujúcu do Breznice a neskôr odbočením vľavo do Hornej Breznice. Prejdeme cez ňu a pokračujeme v stúpaní do osady Zubák. Za ňou sa už ocitneme v bielokarpatskom lese a po výraznej lesnej ceste pokračujeme stúpajúc povedľa Suchého potoka. Stúpanie vyvrcholí pod vrchom Krivá Tuchyňa. Z tohto bodu nás čaká miestami príkre klesanie a lesná cesta je v tomto úseku rozbitá od ťažby dreva. Pozor, po prudšom zjazde prídeme na križovatku lesných ciest! Odbočíme doprava a zídeme k cestnej komunikácii na Zápechovej. Kúsok vpravo objavíme aj peknú kaplnku, usadlosť a štátnu hranicu. Začneme pohodlne klesať po modro značkovanej cyklistickej ceste až do obce Červený Kameň. Naľavo nás upúta výrazné štíhle Červenokamenské bradlo vysoké 45 m, týčiace sa nad obcou. V obci odbočením doprava prejdeme okolo kostola a modrou turistickou značkou už prudším stúpaním lesom sa dostaneme do sedla Chotuč. Popod impozantné Vršatské bradlá sa dostaneme do dedinky Vršatské Podhradie a stúpame na jej horný koniec.

Čaká nás prudká jazda nahor po asfaltovej ceste, ktorá smeruje k rázcestiu pod hradom Vršatec situovanému do úzkej štrbiny medzi dvoma skupinami skál. Nájdeme tu informačný panel venovaný histórii hradu. Od neho doľava smeruje strmý chodník (nie je vhodný pre bicykel) vedúci k hradu Vršatec. Po prehliadke hradu nás čaká už len prudké klesanie na opačnú stranu bradiel a vedie nás zelená turistická značka. Prejdeme okolo hotela a potom sa už lesnou cestou dostaneme do sedla k turistickému smerovníku pod Biely vrch. Pokračujeme zelenou turistickou značkou cez lúky s krásnymi výhľadmi do blízkeho i širokého okolia popod Biely vrch. Neskôr lesom zídeme k horárni Chrastková, odbočíme doľava a asfaltová cesta nás lesom pohodlne dovedie do obce Krivoklát. Tabule náučného chodníka nás poinformujú o zaujímavostiach lesa a do obce vojdeme cez impozantnú Krivoklátsku tiesňavu. Prejdeme obcou a sledujúc zelené cyklistické značky sa onedlho ocitneme v Bohuniciach. Na dolnom okraji obce odbočíme doľava na krajskú cestu a do Pruského to máme už iba na skok. Na záver výletu si môžeme obzrieť tri chránené exempláre tisu obyčajného, ktorých vek sa odhaduje asi na osemsto rokov, či františkánsky kláštor, kde je krypte pochovaný kňaz Hugolín Martin Gavlovič (zomrel v roku 1787). Jeho pamiatke je venovaný aj Náučný chodník Hugolína Gavloviča.